Život v komunistickom „raji“ po 2. svetovej vojne
V štátoch s komunistickými vládami miesto sľubovaného pozemského raja prevládal materiálny nedostatok, ako aj duchovná bieda. V nich sa vyskytlo aj niekoľko obrovských hladomorov, ktoré vyplývali z povahy danej vlády. Takmer neznámy je hladomor v ZSSR v r. 1946- 1947, hoci si vyžiadal viac obetí ako koncentračný tábor v Osvienčime počas 2. svetovej vojny.
Život pre 95 % obyvateľstva sa stal ešte ťažším, ako počas vojny. V septembri 1946 ceny na chlieb, ktorý sa dával na prídel, a to v nedostatočnom množstve, sa zvýšili dvojnásobne, kg ražného chleba stál 3 ruble a 40 kopejok, kg pšeničného chleba stál 5 rubľov. Na druhej strane mzdy bežných ľudí poklesli a mzdy nomenklatúry v auguste 1947 výrazne vzrástli. Učitelia a lekári priemerne zarábali 180 rubľov mesačne, mladí robotníci 200, radoví policajti 330 rubľov, poprední robotníci 800 rubľov, riaditelia štátnych podnikov 900 rubľov, bežní ministri 5 000- 6 000 rubľov, ministri vo vojenských rezortov vyše 8000 rubľov. Na rozdiel od bežných ľudí príslušníci tej 5 % nomenklatúry dostávali osobitný prídel rôznych tovarov z uzavretých stredísk, napr. mydlo, cigarety a 3 fľaše alkoholu za mesiac.
Najhoršia bola situácia roľníkov: pracovný deň sa oceňoval na 30 kopejok. Ľudia prežívali vďaka záhumienkom v rozmere 15 árov na rodinu. No zaťažovali ich vysokými daňami a povinnými pôžičkami, ktoré tvorili 40 % ich tak veľmi nízkeho príjmu. Preto milióny ľudí z dedín utekali do miest.
Bieda v r. 1946- 1947 došla až do hladomoru. Bol vyvolaným prípravou Stalina na vojnu zo Západom. Kvôli tomu sa zvyšovala zásoba obila vo vojsku. Hoci v r. 1946 bola zlá úroda, roľníkom sa odobralo viac obilia, ako v predchádzajúcom roku, 47 %. Z odobratých 17, 5 milióna ton sa 4, 8 mil. ton odovzdalo do štátnych zásob a 1, 1 mil. ton bolo predaných do zahraničia. Celkové zásoby vo vojsku vo februári 1947 bolo 10 mil. ton, o 2 mil. ton viac, ako pred rokom.
Hladomor zachvátil hlavne vidiek, a to najmä južné oblasti. Hladomoru by sa dalo predísť, ak by ZSSR nevyvážal obilie, alebo ak by sa uvoľňovalo zo štátnych rezerv, kde hnilo. Ľudia sa snažili zachrániť pestovaním zemiakov, alebo krádežami, za ktoré sa prísne trestalo. Preto väzenia sa rýchle preplnili. Vyskytli sa aj prípady ľudožrútstva.
Informácie o hladomore sa predovšetkým v ZSSR tajili. Ľudia si mysleli, že hladomor je len v ich oblasti. Cenzúra zachytávala listy o hlade, ktoré boli určené vojakom. Lekári zomretým uvádzali iné príčiny smrti, než aké boli v skutočnosti. Štatistiky úmrtnosti sa falšovali. Kým v r. 1946 sa ešte povolila pomoc zo zahraničia, v r. 1947 sa zakázala a správy o hlade v ZSSR sa označili za „nezodpovednú propagandu“.
Odhaduje sa, že priamo na hlad zomrelo 1 mil. ľudí a na choroby, spojených s hladom (napr. týfus) ďalší milión.
Peter Bielik